Kríza je vraj v plnom prúde. Priemysel padá. Spotreba sa musí umelo vyvolávať. Prepúšťa sa. Zastavuje sa výroba. Všetci sú v kríze. Niet sa čoho zachytiť. Niet čo urobiť, pretože niekto nevie čo bude zajtra. Príkladom môže byť vyjadrenie Národnej banky, že v roku 2009 bude rast HDP záporný. Lepšie povedané, hrubý domáci produkt poklesne. O mínus dva celá štyri percenta. Každý šetrí lebo je kríza. Každý je nervózny lebo je kríza. Dorazila. Dlhé mesiace bola len prízrakom, ktorý sa nenápadne obtieral okolo Slovenska. A vraj sa tu tento prízrak nemal ani zjaviť. Čo už. Je tu. Zúri. Dopadá. Rozhoduje. Kríza.
Na každom rohu, medzi odborníkmi, analytikmi, politikmi, novinármi, i medzi pospolitým ľudom padá otázka: ,,Kto je za to zodpovedný?" Niektorí obviňujú myšlienku voľného trhu - takzvaný neoliberalizmus. Niektorí vidia pôvodcu krízy v konzumnom spôsobe života a takejto filozofii. Ďalší si myslia, že na vine sú nesprávne zásahy štátu do ekonomiky. Vyrojilo sa nesmierne množstvo autorov a ich názorov na to, kto to tu všetko spáchal. Finančníci z New York City? Sionisti? Americká vláda, ktorá chce ovládnuť svet? Izrael? (ten má totiž totožný cieľ) - Toľko k paranoidným vysvetleniam tých, ktorí sú presvedčení o tom, že všetko je odniekiaľ, spoza opony, premyslene riadené tými, ktorí chcú zotročiť ľudstvo. Je kríza a priestor už dostáva naozaj každý. Aj takíto...
Na pozadí ekonomických problémov sa v mnohých krajinách sveta odohrávajú aj politické drámy. Výmena vlád v Čechách i v Maďarsku, nepokoje v Litve, najnovšie aj v Moldavsku a na Ukrajine je momentálne ,,mečiarizmus". Strednou Európou sa znova začína šíriť totemová kultúra kmeňovej a rodovej spolupatričnosti a zároveň nenávisti. Tá občianska spolunáležitosť sa pomaly vytráca. A vždy sa nájdu politici schopní a odhodlaní využiť tieto nálady obyvateľstva na získanie moci, vplyvu a peňazí. Tamto víťazia komunisti, tamto nacionalisti, tamto nastupuje úradnícka vláda.
Tento rok by mal byť zlomový. Aspoň do tej miery, aby sa všetci dozvedeli, čo bude ďalej. Akým smerom bude kríza pokračovať? Či je nádej, že nebude trvať dlho a všetko sa čoskoro zlepší? Jednoducho, aké má svet vyhliadky? Beztak je stále v období neistoty. A takáto atmosféra je skvelou živnou pôdou, výživným podhubím pre politický extrémizmus všetkých farieb, vôní a druhov.
Opäť je tu čas hľadania nepriateľov (najlepšie vnútorných), hľadania vinníkov, pripisovania kolektívnej zodpovednosti.
Krízu neopomína ani reklama v médiách, výhovorka na ňu sa stala populárnou.
Svet môže ešte stále veľmi ľahko skĺznuť na cestu, ktorou kráčal v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. A to bola cesta do svetovej vojny, cesta ku koncentrákom, cesta k miliónom mŕtvych ( pri dnešnej technológii aj k miliardám), cesta k jadrovému holokaustu. Cesta do pekla.
Tento rok by mal byť zlomovým. Rozhodne o tom, akým smerom sa svet, ľudia, civilizácia Homo sapiens sapiens vydá. A každé slovo, každý skutok, každé rozhodnutie, ktoré zvráti ,,najinteligentnejšie" bytosti na tomto rútiacom sa a rotujúcom kuse vesmírneho šutra z cesty do katastrofy má nevyčísliteľnú hodnotu. Ale aké to majú byť slová? Aké to majú byť skutky? Aké to majú byť rozhodnutia? Nikto nevie. Najmocnejší muži a ženy planéty doposiaľ stále tápajú v pokusoch. S vysokým rizikom omylu.
Hádaniek je nekonečné množstvo. Isté je len to, že kríza raz pominie. Zostáva len dúfať respektíve hádať akých ľudí po sebe zanechá. V akom stave bude ľudská spoločnosť ,,deň po"? A či to ešte vôbec bude ľudská planéta. Lebo ,,Planéta opíc" je síce zaujímavo dobrodružná, ale aj o to viac desivá.
(nabudúce o chrípke a iných prírodných javoch)
Komentáre