Keď sa na to človek vtedy pozeral, mohol sa zabávať. Kým boli mimo parlamentu, mohlo sa to zdať ako trpko-veselá jednoaktovka jednej straničky. v deväťdesiatomôsmom preliezli na Vodný vrch vďaka pár desatinám. Táto strana dostala vtedy riadne po papuli. A začala sa divadelná hra. Nervy, útoky, rozbroje, rozpad, ešte jeden rozpad. Na straničku trojjedinú. Pôvodnú, Pravú a aj Zjednotenú. Srandy kopec. To všetko však prepuklo až potom, čo do parlamentu nepreliezli vôbec.
Vážení diváci, priatelia, občania, ministri. Hoci nie sme medzi vami, pozerajte sa, prosím, na nás. Ďakujeme. A potom nádherný romantický príbeh obnovenej lásky (veď, čo už sa deje iného v telenovelách), objatí, bozkov, darov, chlapských stiskov rúk, buchnátov do ramien. Slováci. Národ holubičí. Sme späť. Ďakujeme za potlesk a za dôveru.
Navždy Vaši
zlodeji
zlodeji
Ich náprotivkovia. Tí, takisto ukrivdení, ba možno aj viac, sa teraz rozhodli, že dramatické dielo tohto mimoriadneho a monumentálneho významu predvedú aj oni. Samozrejme, s právom voľnej dramaturgickej úpravy. Tak už to na doskách, ktoré znamenajú moc, proste chodí...
A! Jednoducho došli peňáze.
A je zábavné dívať sa na to, aká mlsnosť, nenažranosť, prebytok chuti, obžerstvo, žranica, orgie a onania nad samým sebou, sa tu zišla.
Veď pohľad na 415 miliardové stádo (čože!!!) putujúce tundrou musí byť pohľadom vzbudzujúcim absolútne dokonale prestretý stôl. Sťa pre Lukulus. Hromy blesky vzbudzujú ho k tomu. Je nemysliteľné, že toto tučné, zdravé, práve plodiace sa stádo, siahajúce od obzoru po obzor, nie je sprevádzané svorkou vlkov. A sú hladné.
(o Veľkej žranici a iných skvostoch svetovej kinematografie možno nabudúce...)
Komentáre
Pekne pojaté a napísané!